Veľa sa teraz hovorí o podmienečnom prepustení najväčšieho zločinca ale najmä vraha v novodobých dejinách Slovenska Mikuláša Černáka. Na Slovensku asi neexistuje človek, ktorý by nepočul o jeho vražednej minulosti.
Téma prepustenia odsúdených vrahov na doživotie na slobodu môže byť veľmi citlivá a poburujúca. Pre mnohých slušných občanov predstavuje takéto rozhodnutie otázky týkajúce sa spravodlivosti a bezpečnosti. Na Slovensku, ako aj inde, je dôležité, aby právny systém zachovával dôveru verejnosti a zabezpečil, že tí, ktorí spáchali závažné trestné činy, budú spravodlivo potrestaní.
V rámci novinárskeho názoru sa často rieši otázka, či sú takéto rozhodnutia spravodlivé a či rešpektujú práva obetí a ich rodín. Taktiež sa diskutuje o tom, či sú rozhodnutia o prepustení na slobodu dostatočne transparentné a podložené dôkazmi o náprave odsúdených.
Film Čermák a obdobie 90. rokov na Slovensku, ktoré bolo poznačené mafiánskymi aktivitami a vraždami, často poskytujú kontext pre diskusiu o tom, ako sa krajina vyrovnáva s dedičstvom organizovaného zločinu. Je to obdobie, ktoré mnohí vnímajú ako temnú kapitolu slovenskej histórie, kde spravodlivosť často bojovala s korupciou a vplyvom mafie.
Celková diskusia o spravodlivosti a právnych otázkach na Slovensku je zložitá a vyžaduje zohľadnenie mnohých perspektív vrátane právnych, etických a sociálnych aspektov.
Je však zvrátené sa domnievať, že vrah, ktorý ako sám zvykol hovoriť že odprevadil na svet celý autobus ľudí, a nie je týždňa aby niekoho nezabil, sa i po štvrťstoročí polepší. V USA by bol odsúdený na niekoľko doživotí, aby sa možnosť dostať sa na slobodu rovnala nule, alebo by bol popravený smrtiacou injekciou. Už samotný fakt, že sa v našom štáte o tomto vrahovi natočil celovečerný film a vyčlenili sa štátne, teda aj naše prostriedky na sfilmovanie jeho života, je poburujúce pre bežného občana. Časť spoločnosti ktorá ho považuje za porevolučného hrdinu a prirovnáva národnej ikone Jurajovi Jánošíkovi treba prevychovať. Má totiž obrátený kompas slušnosti, vnímania a nechápe ale nechce si pripustiť že ide o zločinca a nie filmového hrdinu. Mohlo by sa stať že sa fakty a pravdivosť jeho spáchaných činov obrátia natoľko, že bude pre budúce generácie vzorom vzdoru režimu. A toto musíme zastaviť už na začiatku.
Obnovenie trestu smrti by pri zvlášť závažných trestných činov malo byť obnovené. Medzi takých Černák jednoznačne patrí. Vysmieval sa spravodlivosti a justícii a dnes sa tvári ako polepšený hrdina. Už samotný fakt že sa vo väzení kulturistikou vypracoval nedáva obraz o tom, že naši odsúdení sa majú vo výkone trestu zle. Pravidelná strava, lekárska starostlivosť a teplo im poskytuje väčší komfort ako mnohým dôchodcom na hranici chudoby. Oni tiež zostávajú pre svoje zdravotné problémy v domovoch sociálnych služieb s tým rozdielom, že si za poskytované služby musia platiť. A nie málo. Do posilňovne ako mnohí odsúdení zadarmo nechodia. Existuje teda spravodlivosť alebo to je len pojem ktorí sa učí na právnických fakultách a oháňajú sa ním advokáti pri súdnych procesoch?