Vážení priatelia, pri “prechádzke internetom” ma zaujal článok, ktorý stojí za prečítanie. “Potravinová sebestačnosť”, slovné spojenie, nad ktorým sa viacerí ani nezamýšľame. Celková miera potravinovej sebestačnosti Slovenska (podľa údajov z internetu) sa dlhodobo pohybuje na hranici 40 percent. Rovnakým číslom reflektuje nelichotivú situáciu aj zastúpenie slovenských potravín na pultoch maloobchodov. Slovenská republika je tak reálne závislá na dovoze potravín zo zahraničia. V minulosti naši poľnohospodári svoju výrobu dodávali do mliekární, mlynov, pekární, mäsokombinátov, spracovateľov ovocia a zeleniny, škrobární, koželužní, sýpok, cukrovarov, ovocinárskych štátnych majetkov atď. vo vlastníctve štátu. Všetky ceny boli regulované a jednotné na celom území štátu.
Po príchode nákupných reťazcov (ktoré pochopiteľne prišli s úmyslom zarobiť) výkupné ceny potravín tlačili dlhodobo dole a tak veľa poľnohospodárov buď skrachovalo alebo presli na inú udržateľnú výrobu. Výsledkom je, že na našich poliach nerastie pšenica ale repka, že naše maštale, kde bola predtým veľkovýroba kvalitného bravčového mäsa, sú prázdne, lúky a pasienky, kde sme kedysi chodili na mlieko a kvalitný syr, je vidieť tiež už len sporadicky. Vo výrobe slepačích vajec a pernatej hydiny sme sa mohli chváliť pred svetom technológiami a ich veľkovýrobou.
Dnes? Ak mate otvorené oči, prečítajte si na obale, odkiaľ k nám putuje ovocie a zelenina, mäso, mlieko… teda základné potraviny, bez ktorých sa nezaobídeme na dennej báze. Potravinová komora riadená z EÚ nám normy malovýroby tak skomplikovala, že už ani doma pre vlastnú spotrebu si nemôžeme neoficiálne dovoliť produkciu mlieka, zeleniny a ovocia a prípadné prebytky oficiálne predať. Závislosť na importe základných potravín by sme si mali uvedomovať, pokiaľ nie je neskoro…
Celý článok sa dočítate TU