Priatelia ako charakterizovať súčasné napätie v spoločnosti? Myslím, že vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej to začalo. Nedá sa jednoznačne vyjadriť, že spoločnosť nebola do tohto okamžiku polarizovaná. Od sametovej revolúcie sa začali formovať naše predstavy, ideály a každý si predstavoval novú éru “slobody” inak. Informácie a fragmenty poznania ktoré sa k nám dostávali z médií, od priateľov, spolupracovníkov ale i z rodinného kruhu, modelovali a formovali naše názory tak širokospektrálne, že bolo veľmi zložité rozhodnúť sa, kde vlastne patríme.
Nostalgické spomienky pamätníkov pred rokom 1989 taktiež zanechali hlbokú stopu, a aj toto poznanie malo vplyv na budúce generácie. Doba sa však mení a aj tá dnešná “porevolučná” generácia už je dávno dospelá. O tom, ako sa nám podarilo zachovať a udržať “dary slušnosti” a ostatných pozitívnych vlastností sa môžeme denno denne presviedčať na ulici, sociálnych sietiach, v rodinách, na pracovisku… Možno nebudete so mnou súhlasiť, ale cielená výchova k slušnosti, skromnosti, patriotizmu a úcte mala v minulosti oveľa vyššiu úroveň.
Nedá sa, a ani nechcem paušalizovať vyššie uvedené vlastnosti, ale každodenne cítim, že nie je všetko v poriadku. Moje názory tiež formujú komentáre na soc. sietiach a zaráža ma, že i od ľudí, ktorí môžu porovnávať. Akoby dusili v sebe nenávisť, a potom sa zopár vetami odreagovali svojim názorom. Každý máme právo na svoj názor a ako som už vyššie spomenul, formuje ho poznanie v prostredí, v ktorom sa nachádzame. Naša ústava nám zaručuje právo na slobodné vyjadrenie svojho názoru a to i verejne na zhromaždení, právo na štrajk a ostatné vymoženosti. Ako však nazvať protesty voči výsledkom demokratických volieb (a nedeje sa to len v našej krajine) keď je cielene šírená manipulácia nepravdivých tvrdení časťou národa? Ako nazvať verejné vyzývanie a pomoc vojne a zabíjaniu nevinných obetí? Generácie mladých žien a mužov, ale i detí a starších ľudí zaplatilo daň najvyššiu! Zbytočne.
Za niekoho, kto z pohodlia domova riadi túto vražednú hru. Každý súdny, zdravý jedinec by mal toto odsúdiť. Zbierka na muníciu, ktorá je určená aby niekomu vzala život, je rovnako odsúdeniahodná, ako výraz humanitárneho bombardovania, ktorý máme mnohí stále v pamäti. Aj kovidové obdobie zanechalo v nás trpkú skúsenosť a daň za ktorú budeme ešte dlho platiť. Konsolidácia verejných financií bola po voľbách nevyhnutným krokom záchrany, ak sme nechceli spadnúť na dno. Čo mi však je na týchto opatreniach nepochopiteľné, že takmer súčasne so zvýšením nákladov na život si naša demokraticky zvolená vláda zdvihne svoje platy, vytvorí ďalšie ministerstvo a konsolidácia verejných financií sa nedotkla ani pohodlia a komfortu zamestnancov úradu vlády, ministerstiev a ostatných štátnych inštitúcií. Akoby sa ich to netýkalo a ich komfort zostal v štandarde. V niektorých prípadoch si vládni predstavitelia “zaletia” na športové podujatie, v iných na nákupy a poznanie pod hlavičkou dôležitých služobných ciest. Využívanie služobných a referenčných vozidiel na súkromné účely už je len čerešničkou na torte. Všetci z nás, ktorí mali možnosť aspoň raz byť svedkom týchto “veľkopanských” manierov, vedia o čo ide. Ak sa chcem vrátiť k úvodnej myšlienke zhodnotenia súčasnej politickej situácie v našej krajine, uviedol som len časť faktorov, ktoré ju formovali až dodnes. Vyvrcholením nenávistí voči odlišnému názoru bol pokus o atentát na premiéra a nepodanie ruky hlave štátu pri udeľovaní ocenenia.
Chýba nám pokora, zdržanlivosť, rešpektovanie odlišných názorov, úcta a veľa iného. Vo vzájomných vzťahoch sme na tieto atribúty zabudli. Sloboda prejavu neznamená ani anarchiu a ani urážanie a nenávisť. Ak chceme žiť v mieri, musíme sa vrátiť. Vrátiť do časov našich starých otcov a babičiek, kde slušnosť a úcta, rešpekt a zdržanlivosť znamenala pokoj, mier a spokojný život. Návrat ku kresťanským hodnotám vo vzájomných vzťahoch, sa vplyvom vonkajšieho prostredia kdesi vytratil. Je ťažké presvedčiť mnohých ľudí, že práve táto cesta nás prevedie životom v pokoji a radosti z neho. Neustála nevraživosť, odsudzovanie nás napĺňa stresom, nepokojom a v neposlednom rade sa negatívne podpisuje aj na našom zdraví. Kdesi som zachytil informáciu, že v Japonsku sa prvý stupeň základnej školy venuje len slušnému správaniu a úcte.
Osobne som to zažil aj vo Vietname, Thajsku či Južnej Kórei. Spontánne nenútené vyjadrenie pokoja, úcty, lásky, mieru. Aj od týchto krajín sa máme minimálne čo sa slušnosti týka, čo učiť. Ak to chceme zmeniť, začnime od seba, svojej rodiny.
Opustime vlastnosti ako nenávisť, závisť, nevraživosť. Výsledky sa dostavia okamžite. Naša strana Spoločne občania Slovenska chce tieto atribúty šíriť, spájať ľudí pre pokojnejší život, lebo to nám naši predkovia v génoch zanechali. Pomáhať si navzájom a tešiť sa zo života, úspechov rodiny, priateľov, známych, susedov a celej krajiny. Niekoľkonásobne sa nám to vráti, lebo svet je tak nastavený….