Patríme na západ alebo na východ? Musíme vôbec niekde patriť? Prvá otázka zväčša rezonuje pred voľbami a zaoberajú sa ňou politici. Snažia sa osloviť voličov a dať im najavo svoj postoj a smerovanie. Nepatríme však ani západu, a ani východu. Krátko po porážke fašizmu po skončení II. svetovej vojny, sa svet polarizoval a my sme takmer 45 rokov patrili “na východ”. Toto “priradenie” nám prinieslo žívot v mieri a po februári 1948 sa začal budovať socializmus podľa sovietskeho vzoru. O tom aká to bola doba, nebudem v tomto príspevku písať. Jeden názor majú tí, čo túto dobu do 1989 prežili, tí druhí, neskôr narodení si svoj názor sformovali z rozprávania prarodičov, rodičov, niečo zo školy, propagandy, médií a pod. Názor je priamoúmerný poznaniu a ten nemožno nikomu vnútiť. Geograficky patríme do srdca Európy a ak by sme mali niekde patriť, malo by to byť medzi slušné, mierumilovné, pohostinné národy akých je vo svete veľa. Patriť niekomu, alebo niekde, znamená podriadenie sa. Staré príslovie hovorí: Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj ! Napriek tomu, že sme čo do počtu obyvateľov, malým národom, svetu sme ukázali zopár “velikánov” v minulosti. Či už to bolo v technickej, politickej, športovej oblasti, zdravotníctve, vedy a výzkumu, kultúre….
Svoju identitu a konzervativizmus by si mal zachovávať každý národ. Je dedičstvom našich predkov, na ktoré môžeme byť právom hrdý. Naše ukotvenie nemusí byť teda ani na západe ani na východe. Spolupráca so všetkými susedmi, budovanie spoločných hodnôt, zachovanie mieru, prosperity a ľudskosti by mali byť tie hlavné atribúty vzťahov zahraničnej politiky. V súčasnej dobe je však situácia odlišná. Naše takpovediac umelé natláčanie k liberálnemu postoju k životu neveští nič dobré pre našu krajinu, doteraz postavenú na kresťanských základoch. Len nedávno sme si mohli vypočuť prejav novozvoleného prezidenta USA, kde sa jasne vyjadril k návratu k zdravým hodnotám týkajúcich sa otázky LGBTI a rodovej rovnosti. Ak sa hlásime ako kresťanská krajina k týmto zdravým hodnotám, návod je popísaný v najpredávanejšej knihe sveta: v Biblii. Zároveň však nikomu nemôžeme upierať jeho presvedčenie a názor. Ten ako som už spomenul vyššie, môže mať každý vlastný a nemusí sa stotožňovať s názormi zdravej väčšiny. V žiadnom prípade nesmieme túto zvrátenú ideológiu vyučovať na školách a dovoliť, aby sa deti rozhodovali aké si vyberú pohlavie, bez ohľadu nato, ako prišli na svet. Pohlavie je definitívne u zdravého jedinca určené narodením. Všetky ostatné neskoršie zmeny treba hľadať len v katalógu chorôb ako anomáliu. Priviesť našu krajinu do tohto zmýšľania musíme spoločne. V opačnom prípade sa ku kresťanskej kultúre hlásiť nemôžeme.
Aj naša strana vznikla pre všetkých občanov Slovenska ktorý sa hlásajú k hodnotám našich predkov. Spoločne občania Slovenska.