Priatelia stretol som sa s názorom, že moje úvahy a názory vyjadrujú veľkú dávku anachronizmu… vôbec, ale vôbec ma to neuráža, ale práve naopak som rád. Uvedomujem si tým viac, že už som na tomto svete niečo zažil a hlavne ! môžem porovnávať. Je to dar ktorý dostávame vekom. Vybrať si z tej či onej doby to dobré, a na tom stavať a podľa toho žiť. My s názormi 50 + sa nemáme začo hambiť. Stretol som sa aj v našom veku s tým, ako boli poniektorí za svoje názory v predošlom režime utláčaní, odsúvaní na okraj spoločnosti, ich deti nemohli študovať, cestovať a pod. Takýto názor prezentuje viacero vysokoškolsky vzdelaných ľudí s titulom pred, aj za menom. Musel im niekto veľmi v tej minulej dobe ublížiť, alebo si ich novodobý “moderný” názor, zodpovedajúci dnešnej dobe kúpil. Vo väčšine prípadov šlo o názor kolegov, ktorí sa vrátili zo štúdia v zahraničí, najmä z USA. Vrátili sa ako vymenení. Tiež mám zopár kurzov v zahraničí, ale moje názory som nezmenil. Všetko má totiž svoju cenu. Keď naše mamy a babičky prali prádlo v 50-tich a 60-tich rokoch ešte na potoku, vo Francúzsku už mali automatické práčky a farebné televízory. Každý podprahovo pochopí, že všetky novovobé filmy s Belmondom a Funesom boli zároveň reklamou na francúzsku vyspelosť. To sme u nás ešte v tej dobe nemali. Na fritovací hrniec a “mikrovlnku” sme si dokonca museli počkať až do chvíle, keď nám západ otvoril hranice, a my sme vyrazili na nákupné zájazdy práve pre tieto komodity, bez ktorých, (ani si neviem predstaviť) ako sme mohli žiť. Kto nemal možnosť nakupovať v Tuzexe kupoval len výrobky RVHP.
Časť generácie pod 40 – už je “namodelovaná” iným smerom. Nebyť revolúcie, tak by sme asi znovu “vyliezli na stromy” a začali tak, ako to Darwin napísal v evolúcii. Každá doba v sebe nesie toľko dobroty a toľko zla, ako si ju ľudia “vyskladajú”. Hodnotiť dnes 50-te roky, keď bola iná policko-spoločenská situácia, sa nám z dnešného pohľadu môže zdať tragické. Súhlasím. Bola to tragédia! Ale pre ľudí tej doby možno bežná a nutná. Nikdy sa nedozvieme pravé príčiny toho čo sa dialo.
Bola to výstraha? Varovanie? Strach z rozvratu v ťažkej povojnovej dobe? Dnes sme sa posunuli inam. Stále sa posúvame vo vyspelosti technológíí ale ľudské vlastnosti ako závisť, chamtivosť, ľahostajnosť akoby sme dedili z pokolenia na pokolenie. Sloboda, demokracia nám ale priniesla aj novodobé znaky dobra a zla. Svoju slobodu prezentujeme prehnaným liberálnym presadzovaním niečoho, čo sa nám “skoršie narodeným” protiví. Sused nepozná suseda, bezdomovcov berieme už ako samozrejmosť a na to, že platíme za svoje zdravie a vzdelanie sme si už taktiež zvykli. O potravinovej sebestačnosti, úrovni učňovského školstva a vynálezectva už môžeme len snívať. Hypotéky, ktoré budú naši potomkovia splácať celý život nám tiež veľa voľnosti nepriniesli. Máme sa vraj lepšie. Záleží však na tom, z akého uhľa pohľadu to chceme hodnotiť. Veľkou chybou minulej doby bolo, že bola kresťanská nesloboda, nebolo také jednoduché vycestovať, podnikať a veľa iného. Na druhej strane sme si užívali slobodu v inej forme.
Práve dnes som čítal, že súd oslobodil “influencera” Bombica & Dannyho Kollára. Akáže to sloboda prejavu, keď sa musel za svoje názory skrývať v zahraničí? Všetci si pamätáme “kovidové šialenstvo”. Mnohí z nás mu v nevedomosti podľahli. Aj toto bola forma novodobej slobody? Ako nám zakázali chodiť mimo okres, do obchodu, deťom do školy, veľa malých a stredných podnikateľov muselo zatvoriť svoju živnosť. Odkladali sa operácie a veľa ľudí sa ich ani nedožilo…A v čom bola tá sloboda? Nie je tomu inak ani dnes. Stále počúvame príkazy, zákazy a nariadenia z EÚ. Priatelia toto nie je tá pravá sloboda. A preto je najvyšší čas zobudiť sa, a urobiť pre tú našu pravú a skutočnú slobodu niečo viac. Urobme to spoločne!