Hospodárske problémy Slovenska

Hospodárstvo spoločne občania slovenska

Slovensko je postkomunistická krajina na východe Európy, už viac ako 30 rokov samostatná. Ekonomika našej krajiny dokázala počas tohto relatívne krátkeho obdobia prejsť rôznymi štádiami z hľadiska hospodárstva a ekonomiky – vrcholmi i pádmi. V roku 2004 sme sa stali súčasťou Európskej únie a v roku 2009 sme prijali euro. Okrem toho Slovensku už viac ako 16 rokov patrí titul najväčšieho svetového výrobcu áut v prepočte na jedného obyvateľa. Všetky tieto míľniky predstavujú výrazné posuny v ekonomike, ktorá to po rozdelení Československa nemala vôbec jednoduché. Krajina, kedysi označovaná prezývkou „tatranský tiger“, je dnes treťou najchudobnejšou ekonomikou Európskej únie s mnohými štrukturálnymi problémami.

Štatistiky hovoria, že Slovensko je úplne závislé od medzinárodného obchodu. Naša krajina má síce 12. najotvorenejšiu ekonomiku na svete, no zápasí s monotónnou exportnou štruktúrou, kde 79% exportu smeruje do EÚ. Okrem toho je ekonomika Slovenska závislá od automobilového sektora, ktorý tvorí 34% celkového exportu. Ekonomická integrácia s EÚ sa spočiatku ukázala pre slovenskú ekonomiku ako veľmi výhodná, no naša krajina to nedokázala využiť. Neexistujú napríklad žiadne stopercentne slovenské spoločnosti s tržbami nad 1 miliardu eur a väčšina spoločností kritickej infraštruktúry, akými sú Slovnaft alebo Slovenské elektrárne, je dnes v medzinárodných vlastníckych štruktúrach. Vstup do EÚ priniesol krajine zisk z ekonomického rozmachu najmä vďaka priamym zahraničným investíciám a predaju strategickej infraštruktúry. Krajina však nevyužila obrovský prílev kapitálu na naštartovanie inovácií alebo na podporu vlastného podnikania a ich inovatívneho exportu. Najmä malé a stredné podniky boli podľa mňa zanedbávané, pritom majú potenciál podporiť rozvoj krajiny a znížiť tak jej závislosť od zahraničných investícií. Namiesto doťahovania veľkých spoločností na Slovensko a poskytovania neúmerných výhod, dotácií a iných stimulov, bolo by rozumnejšie podporovať malých a stredných podnikateľov, napríklad formou bezúročných pôžičiek, bezplatných prenájmov nevyužívaných štátnych budov na určité obdobie, dotácií na zamestnancov atď. Vlády sa síce chvália každým novým veľkým podnikom, ktorého pritiahnu na Slovensko, už ale menej sa chvália tým, čo to Slovensko stálo a že predpoveď do budúcna hovorí, že aj tak tam za desať rokov nebude mať kto pracovať. Pri lokálnych malých a stredných podnikoch je výhoda aj v rozmiestnení do regiónov, kde je práca najviac potrebná, čiže v chudobnejších regiónoch by stimuly boli vyššie.

Napriek niekdajším úspechom Slovensko dnes patrí na chvost rebríčka v rámci EÚ. Ak sa pozrieme na hodnotiaci ukazovateľ HDP na obyvateľa, podľa Eurostatu sú v rámci 27 krajín Európskej únie za nami už len Bulhari a Gréci. Pritom v roku 2012 sme tvorili viac DPH na obyvateľa ako Estónsko, Poľsko, Maďarsko či Litva a umiestnili sme sa na treťom mieste spomedzi 11 postkomunistických krajín, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004. V rokoch 2008 až 2010 utlmila rast finančná kríza a to isté sa zopakovalo aj počas nedávnej pandémie COVID-19 v rokoch 2020 a 2021. Oživeniu ekonomiky pomáha napríklad Plán obnovy a odolnosti a značný prílev financií z európskych fondov, ktoré poskytujú jedinečnú príležitosť na podporu ekonomiky za predpokladu, že investície a sprievodné reformy sa realizujú efektívne a včas. To si však bude vyžadovať zlepšenie verejného obstarávania a riadenia verejných investícií, najmä ak si spomenieme, že Slovensko je chronicky známe nízkou mierou čerpania eurofondov.

Je zrejmé, že slovenská ekonomika nemá pred sebou jednoduchý rok. Doznievajúca pandémia, vojna na Ukrajine, vysoké ceny energií, to všetko budú prekážky, s ktorými sa bude musieť popasovať. Slovensko má obrovský nevyužitý potenciál na uvoľnenie výhod digitálnej ekonomiky. Nárast práce na diaľku, nárast elektronického obchodu a zavádzanie technológií vo verejných službách sú dôkazom postupných zmien. Už pandémia urýchlila digitálnu transformáciu našej krajiny. A ako sa uvádza v správe OECD, práve v digitalizácií vidia experti najschodnejšiu cestu pre Slovensko v budúcnosti. Vláda už v roku 2019 spustila plán Stratégie digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030, ktorý má podporiť rôzne iniciatívy v rámci informačných a digitálnych technológií. Jeho cieľom je postupné zavádzanie inovatívnych technológií, ako sú umelá inteligencia, veľké dáta alebo blockchain, ktoré sa majú stať novým motorom ekonomického rastu a posilňovanie konkurencieschopnosti Slovenska.

Držať krok s moderným pokrokom sveta je dôležité. Ale u nás bohužiaľ nie je dobudovaná cestná infraštruktúra, čo podľa mňa bráni náležitému rozvoju podnikaniu na Slovensku. Každý podnik má dodávateľov materiálu, zamestnancov, odvozcov výrobkov a chýbajúce diaľničné prepojenie západu s východom, je u nás veľký problém. Taktiež je to nevýhoda pri rozvoji cestovného ruchu, ktorý má v našej krajine aj do budúcna veľký potenciál. Máme krásne hory, lesy, jazerá, jaskyne, kúpele, hrady, zámky a iné pamiatky, máme príjemnú klímu vhodnú na cestovanie, ale nedobudovaná infraštruktúra (ale aj chýbajúce služby) bránia rozvoju tohto odvetvia naplno. Krajiny, ktoré zlepšovali svoje podmienky na podnikanie rýchlejšie, nás už dávno v hospodárskom rozvoji predbehli.

Veľkým problémom v poslednej dobe u nás aj v celej Európe sú prudké nepredvídateľné výkyvy cien plynu a ropy, elektrickej energie. S plynom a ropou sme závislí od iných krajín, to je bohužiaľ fakt, ale elektrickej energie máme dostatok. Máme elektrárne, kde sa elektrická energia vyrába, máme množstvo aktívnych solárnych panelov. Bohužiaľ ale elektrárne nie sú čisto v rukách nášho štátu a elektrická energia sa predáva do zahraničia a následne sa kupuje naspäť, čo je pre nás drahé. Tiež sa vôbec nevyužívajú iné zdroje elektrickej energie – voda, vietor, čo je v mnohých moderných krajinách bežné. Zavádzanie energeticky úsporných technológií je síce užitočné a ekologické, ale nerieši to problém. Nové ciele prijaté na Slovensku v roku 2023 stanovujú spoločné zníženie spotreby elektrickej energie na úrovni EÚ do roku 2030 o minimálne 11,7% (v porovnaní s r. 2020). Taktiež sú v platnosti nové pravidlá o energetickej hospodárnosti budov aj s objektmi. Samozrejme, že neznevažujem úsporné opatrenia zavedené alebo plánované, čo sa spotreby elektrickej energie týka, ale väčším riešením by bolo viac lacnejšej elektrickej energie získanej vďaka alternatívnym prírodným zdrojom. Do nového roku 2024 vstupuje slovenský priemysel s očakávaním, že štát v čo možno najkratšom čase prijme a spustí také podporné schémy, ktoré budú porovnateľné s okolitými priemyselnými štátmi. Do konca roka 2023 majú ešte podniky zazmluvnené ceny energií, ale od januára 2024 zakontrahované ceny pre podniky končia a budú musieť nakupovať za vyššie ceny. Bude veľmi ťažké udržať výrobu v chode. Slovenské podniky potrebujú pomoc štátu, potrebujú stáť na rovnakej štartovacej čiare ako podniky v ostatných európskych krajinách a byť konkurencieschopné.

 

PhDr. Tibor Hanuliak