(Detroit je americké mesto, kde bol sústredený automobilový priemysel Ameriky. Dnes je to mesto duchov…) Články v slovenských médiách o automobilkách, robia Slovensko automobilovou veľmocou. Táto informácia je však zavádzajúca! Automobilový svet zažíva trpké obdobie, a to nielen z dôvodu neustále vyšších nárokov zákazníkov, automatizácií či čoraz prísnejších emisných noriem, začiatkom roku 2020 sa do toho pridal aj boj s koronavírusom. Ten v niektorých krajinách spôsobil pozastavenie výroby, automobilky tak prichádzajú o peniaze a ich trhová hodnota prudko klesá.
Slovensko sa stalo montovňou automobilov. Prvou automobilkou na Slovensku bol Volkswagen Slovakia, neskôr pribudli Kia Motors Slovakia v Žiline, PSA Group Slovakia v Trnave a Jaguar Land Rover v Nitre. Od roku 2006 produkcia automobilov na Slovensku neustále rástla a v roku 2018 bol vyrobený rekordný počet 1 080 000 vozidiel v histórii SR. V automobilovom priemysle na Slovensku pracuje cez dvesto tisíc ľudí. Slabší rast produkcie bol badateľný najmä pre nastupujúcu elektromobilitu, keďže napríklad v Bratislave sa Volkswagen špecializuje na výrobu spaľovacích motorov. To spôsobilo taktiež prepúšťanie a pracovné zmluvy na dobu neurčitú boli nahradené dohodami a zamestnancami z personálnych agentúr. Ak Slovensko ostane v budúcnosti orientované len na výrobu automobilov so spaľovacími motormi, postupne zanikne až tretina súčasných pracovných miest.
Vysoký podiel automobilov na výkonoch slovenskej ekonomiky nie je výsledkom nejakej nezdravej aktivity tohto odvetvia, ale faktu, že žiadne iné nie je také významné. Automobilky na detroitskej pôde nedokázali úspešne čeliť globalizačnému nárastu konkurencie. Hrozí to Slovensku? Áno, ak nedokáže posunúť autobrandžu do iných kvalitatívnych rovín. Teda výroby a najmä vývoja nových technológií, ktoré sa montujú do áut. Pretože tie túto brandžu fixujú a najmä viažu činnosti, pri ktorých sa pridáva to, čo má v aute hodnotu. Omnoho viac však Slovensku hrozí, že Detroit napodobní v inom. Ak túžba po politických bodoch tlačí do ekonomiky „istoty“, ktoré sú finančne dimenzované na omnoho lepšie časy, alebo ak majú politici jednoducho chuť rozhadzovať peniaze biznisu a ťažiť z toho, schyľuje sa k problémom. Potom nebude „slovenský Detroit“ potrebovať automobilový priemysel, aby napodobnil americký vzor. Ba bude nespravodlivé, ak do toho politici budú autobrandžu vôbec zaťahovať.
Rast výroby áut a dopyt po nich ovplyvňujú rôzne podmienky a je pravdepodobné, že po ich zavedení príde ku korekcii ich výroby a predaja.
- USA zaviedlo automobilové clá na dovoz automobilov z EÚ;
- Anglicko po vystúpení z EÚ tiež pravdepodobne zavedie clo;
- Čínska ekonomika keď oslabuje, obmedzí dopyt po autách z EÚ;
- Zavedenie nových technológií, automatizácie a robotizácie, ktoré sa v slovenských automobilkách plánujú;
- Nič nemôže rásť a ani klesať do nekonečna, ani automobilový priemysel.
Stojí za problémami Detroitu automobilový priemysel? Áno. No nie tým, že bol taký silný a tak rástol. Pravda o Slovensku je, že je malé a nepomestí sa doň desať rôznych odvetví. Pravdou je aj, že automobilový priemysel nie je jedno odvetvie, ale viaceré. Krach slovenského zbrojného priemyslu v rokoch 1990 – 1993 spôsobil, že po strednom Slovensku sa potulovali desiatky tisíc nezamestnaných strojárov. Bol to však zbrojný priemysel, ktorý vytvoril dobré podmienky na neskorší príchod automobiliek.
Ak nejaká automobilka raz „odíde“, to neznamená, že odídu všetky aktivity spojené s výrobou automobilov. Do iných krajín môže odísť napríklad montáž. Naším cieľom má byť, aby na Slovensku zostali sofistikovanejšie činnosti, ako sú napríklad výroba softvéru, inovácie, dizajn a iné poznatkovo-intenzívne služby.
Technológie a inovácie budú jediným možným zdrojom ekonomického rastu a bohatstva. Špičkové technológie prinesené zahraničným investorom samozrejme zostanú jeho vlastníctvom. Môžu však na nich pracovať naši vzdelaní ľudia na dobre platených miestach, iných ako je obyčajná montáž. V budúcnosti to bude jedna z mála možností, ako naplniť štátnu kasu.
O čo príde štát, keď novej automobilke odpustí dane? Všetci tvrdia, že o nič. Ak by neprišla, žiadne dane by aj tak nevybral. A ak si má zahraničný investor vybrať medzi nízkymi daňami a žiadnymi, tak si vyberie žiadne. Podnikateľské prostredie je úplne iné pre slovenského živnostníka a iné pre multinacionálnu spoločnosť. Páčiť sa nám to nemusí, ale je to tak. Veľa diskusií sa točí okolo investičných stimulov. Niekedy počúvame poučky typu „Slovensko by nemalo investorov podplácať investičnými stimulmi, ale lákať ich kvalitným podnikateľským prostredím a nízkymi daňami“. Nepoznáme ešte presnú štruktúru stimulov, ale v minulosti mali najväčší podiel na udelených stimuloch daňové úľavy.
Príchod štvrtej automobilky vyvolal protichodné reakcie. Vládna strana sa chváli šancou na nové pracovné miesta. Opozícia nesmie zostať v hanbe a usilovne hľadá nejaké kyslé hrozno, napríklad náklady na investičnú pomoc či rastúcu závislosť Slovenska od exportu automobilov. Skúsme sa pozrieť na príchod štvrtej automobilky bez ružových či čiernych okuliarov politikárčenia.
Riešenia:
V každom prípade je potrebné zložiť si ružové okuliare a pripustiť, že nechceme, aby Slovensko zostalo po odchode zahraničných korporácií bez automobilového priemyslu. Situáciu možno riešiť zriadením slovenskej štátnej automobilky, ktorá bude pracovať pre zahraničného investora s tým, že dane z výrobnej činnosti zostanú na Slovensku. Podnikať v automobilovom priemysle môžu aj slovenskí podnikatelia s tým, že im štát pomôže zaobstarať na ich činnosť licenciu. Samozrejme, že celá dohoda bude čistá, bez úplatkov a s pravidelným odvodom daní pre Slovensko.
Nadnárodným koncernom nezáleží na vývoji zamestnanosti na Slovensku a bez ponúknutia výhod v podobe lacnej pracovnej sily a daňových úľav môže Slovensko skončiť ako skrachovaný americký Detroit. So spomalením ekonomiky a s tým súvisiacou obmedzenou výrobou je potrebné počítať. Odborníci počítajú aj so zvýšenou nezamestnanosťou. Preto by nebolo prezieravé, ak by Slovensko zostalo škodlivo závislé od zahraničného automobilového priemyslu.
Peter Smolka