1. Zvýšenie podielu štátu v strategických podnikoch

 Štát  za strategické podniky, kde by mal mať vplyv na riadiace procesy,  môže považovať

 tie, ktoré sa vyznačujú nasledovnými znakmi:

– veľkou zložitosťou procesov  a vysokým počtom cieľov

– vysokými a rizikovými investíciemi, resp. nevratnými investíciami

– sociálnym charakterom procesov

– bezpečnostnými a obrannými charaktermi procesov

– sieťovým pôsobením procesov na danom území

– náročnosťou výberu vhodných pracovníkov.

V SR za takéto podniky prioritne patria:

–  Západoslovenské energetické závody, š.p. Bratislava
–. Stredoslovenské energetické závody, š.p. Žilina
–  Východoslovenské energetické závody, š.p. Košice
–  SPP, š.p. Bratislava
–  Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava
–  Transpetrol, a.s. Bratislava

–  Slovnaft, a.s.

–  US Steel, a.s.

– Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, š.p.

– Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.

– Slovenské aerolínie, š.p.

V uvedených podnikoch by štát mal nutne zastávať úlohu majoritného vlastníka a to nasledovnými cestami:

– zvýšením základného imania – vydaním nových akcií

– odkúpením akcií za dohodnutú cenu

– vkladom nehnuteľného majetku

– vkladom know-how, cenných papierov, zlata

– zoštátnením na základe zákona za primeranú cenu.

Resumé: Štát by väčšou kompetenciou mohol riadiť procesy najmä v zložitých časoch a podmienkach s dostatočnou razanciou a flexibilitou. Mohol by zasiahnúť pri prepúšťaní zamestnancov. Pri časoch ekonomického rozvoja zase mohol časť nadzisku presmerovať na sociálne a neziskové účely.

2. Založenie komerčnej banky s majoritnou účasťou štátu

Štátne komerčné banky sú podnikateľské subjekty v pôsobnosti štátu pre širokú verejnosť nepodnikateľského charakteru. V porovnaní s nimi majú však celý rad špecifických čŕt vyplývajúcich z ich podstaty obchodníkov so zverenými peňažnými prostriedkami, ktoré sa prejavujú v ich špecifickom postavení a význame v ekonomike. Na ich činnosť sa preto obvykle vzťahujú i pravidlá odlišné od všeobecne uplatňovaných pravidiel podnikania. Vlastný cieľ ich činnosti – maximalizácia trhovej ceny akcie alebo maximalizácia zisku je však zhodný so základným cieľom činnosti iného podniku.

Banky plnia celý rad rôznych funkcií, ktoré sú im vlastné a vyplývajú z charakteru ich činnosti, alebo ich preberajú od iných finančných subjektov ako prevzaté. Zo štandardných základných funkcii komerčnej banky môžeme považovať:

– finančné sprostredkovanie – túto činnosť vykonávajú v trhovej ekonomike na ziskovom princípe. Snažia sa pritom umiestniť získaný kapitál tam, kde prináša najväčšie zhodnotenie pri určitej miere rizika vykonávanie bezhotovostného platobného styku

– vedú účty pre veľký počet svojich klientov môžu uskutočňovať ich vzájomné platby

  účtovným prevodom bezhotovostných peňazí

– internetbanking

– telebanking

– stanovujú úrokové sadzby

– určujú bankové poplatky.

Tento cieľ je možno dosiahnuť nasledovne:

– odkúpením niektorej banky

– založením vlastnej banky.

Resumé: Týmto aktom je možné dosiahnuť kontrolu nad celým súkromným bankovým sektorom, najmä sadzbami poplatkov, výškou aktívnych a pasívnych úrokov a iných bankových operácií. Taktiež si štát určuje výšku mimoriadneho zdanenia, prípadne mimoriadnych odvodov do ŠR.

3. Zavedenie progresívneho zdaňovania FO a PO

Častým problémom je porovnávanie zdaňovanie Slovenska a Nemecka. V Nemecku sa uplatňuje tzv. progresívne zdaňovanie.

V Nemecku je nezdaniteľné minimum vo výške 8 472,00 eur (stav 2015), a teda príjem pod touto hranicou je oslobodený od dane z príjmu. Po prekročení tohto minima sa začína príjem progresívne zdaňovať. To znamená, že so stúpajúcou mzdou sa v Nemecku automaticky zdvíha aj percento, ktorým sa dosiahnutý príjem zdaňuje.

Na Slovensku je  nezdaniteľné minimum vo výške 3 803,33 eur (stav 2015), a teda ak je ich základ dane nižší ako nezdaniteľné minimum tak žiadnu daň neplatia.
Osoby, ktoré majú základ dane nižší ako je 176,8-násobok životného minima (za rok 2015 to bolo 35 022,312 eur) zdaňujú tento príjem 19% sadzbou dane. Ak bol ich základ dane vyšší ako 176,8-násobok životného minima tak svoj príjem zdaňujú 25% sadzbou dane.

Progresívne zdaňovanie vzorovo by sa mohlo odvíjať nasledovne:

– do aktuálneho nezdaniteľného minima  0 %

– do       50 000.- €                                  15 %

– od       50 001 –           100 000. -€        20 %

– od     100 001 –         5,000 000.-€        25 %

– od   5,000 001 –      25,000 000.-€        30 %

– od  25,000 001 –    50,000 000.-€         35 %

– od  50,000 001  –  100,000 000.-€        40 %

– od 100,000 001 a viac                          55 %

Resumé: Lepší výber a vyšší daní, znižovanie štátneho deficitu, následne pri kladnom salde štátneho rozpočtu znižovanie štátneho dlhu.

4. Znížiť kvórum pre platnosť referenda

V priamej demokracii významné miesto má referendum, jej kvórum, percento kladných hlasov a sila výsledku referenda. V odborných kruhoch často počuť názor, že kvórum nie je najdôležitejší, lebo aj v iných krajinách je podobná výška kvóra. Napr. identické kvórum majú nielen v Taliansku, ale napr. aj v Portugalsku a v Poľsku. A tu je úspešnosť podobná ako naša. V Portugalsku sa konali 3 referendá, ani v jednom prípade sa kvórum nedosiahlo. V Poľsku je to veľmi podobné, 3 celoštátne referendá a úspešné iba to o vstupe do EÚ. Je evidentné, že kvórum a ďalšiu úpravu referenda nechcú upravovať predovšetkým politici a politické strany, lebo tým klesajú ich právomoci a niekedy aj preferencie.

Lenže je potrebné brať do úvahy, že každé referendum má nejaké náklady, vynaloženú energiu a čas. Každé neúspešné referendum (merané kvórom), sú zbytočne vyhodené peniaze. Právni experti finančné prostriedky a vynaložené úsilie neberú veľmi do úvahy a preto sa stavajú k tejto problematike väčšinou negatívne, alebo skepticky. Okrem toho už sme svedkami, že čím ide o menej zaujímavé voľby, alebo referendum, počet obyvateľstva výrazne klesá na voľbách resp. referende. Ďalším dôvodom odmietania referenda je negatívny vzťah odovzdávania moci a privilégia.

Preto mali byť nastavené približne nasledovné kritériá:

– predpokladá sa, že referendová otázka bude zásadného charakteru, strategického významu,

  alebo dlhodobo neriešeného problému (7 rokov)

– počet platných vyzbieraných podpisov na referendum – 50 000 účastníkov, na župnej úrovni

  25 000 účastníkov a 10% z platných účastníkov na obecnej úrovni

– platné kvórum pre referendum vo výške 33, resp. 35% z počtu platných voličov

– percento kladných hlasov pre cieľ referendum presiahne 50 % + 1 hlas

– sila referenda odsúhlasená parlamentom v nadpolovičnej výške a tým by získal silu zákona a

  nutnosti vykonania. To isté platí na župnej i obecnej úrovni.

5. Úprava minimálneho dôchodku na európsku úroveň

Aj dôchodcovia chcú žiť primerane, chodiť na dovolenky, občas do reštaurácií na obed, alebo večeru, kultúrne podujatia ap.. Je to smutné, ak deti musia finančne každý mesiac podporovať svojich rodičov. Preto tí čo vládzu pracujú bez prerušenia práce, alebo na dohodu v inej profesii. V súčasnosti poberajú sociálne dávky 1 410 tis. dôchodcov na Slovensku. Celkové výdaje na dôchodky činia 7 924 mil. € za rok 2021.

Určitým paradoxom je, že invalidný dôchodok u mnohých ľudí je vyšší ako starobný u pracujúcich osôb, aj keď odpracovali 40 rokov.

Takže nie len lekárom treba masívne pridať, alebo učiteľom, vojakom, policajtom, imigrantom a taktiež masívne zbrojenie má negatívny celospoločenský vplyv. Aj dôchodcovia si zaslúžia primeraný životný štandard a sociálne vymoženosti.

Predpokladaný minimálny dôchodok v SR by mal byť 540.-€/mes. + 2x ročne priemerný dôchodok, v júni a novembri. Uvedený dôchodok by kopíroval súčasnú čistú minimálnu mzdu v SR.

Priemerný dôchodok by mal dosahovať úroveň  800.-€/mes.

6. Legalizácia marihuany pre výskumné a vedecké účely a osobnú

    potrebu

Vlády v Česku aj Nemecku chystajú zásadnú zmenu v doterajšej protidrogovej politike. Zmena smeruje k plnej legalizácii marihuany a výrobkov z nej. Vzhľadom na spoločné a až na výnimočné prípady, akým je súčasný problém s nelegálnymi migrantmi, voľne priechodné hranice je pre Slovensko dôležitejšia zmena situácie v Českej republike.

Česko patrí medzi veľmi liberálne krajiny, čo sa týka konzumácie drog na vlastné použitie. Držanie drogy „v menšom ako malom množstve“ sa tam berie ako priestupok, nie ako trestný čin. To je veľký rozdiel oproti Slovensku, kde za rovnaký prečin hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri návšteve Prahy a iných veľkých miest, kde na turistov v atraktívnych lokalitách zo všetkých strán útočia vývesné štíty so siluetou marihuanového listu a v predaji sú rôzne konopné nápoje, oleje či masti, by sa mohlo zdať, že v Česku je už marihuana úplne legálna. No nie je to tak. V prípade, že polícia u niekoho dávku marihuany „pre osobnú potrebu“ zaistí, hrozí mu pokuta do 500 eur.

Už od roku 2017 však v Česku existuje možnosť dať si u lekára predpísať marihuanu alebo masť či olej s obsahom THC vyšším ako jedno percento a potom si ich kúpiť v lekárni. Tento spôsob však využívajú predovšetkým starší Česi, ktorí nemajú marihuanu na „rekreačné“, ale skutočne liečebné účely. Ďalším problémom môže byť niekedy cena týchto produktov. Stále nelegálne je však v Česku držanie viac ako desiatich gramov marihuany. Prípadne viac ako piatich rastlín konopy s obsahom THC vyšším ako spomínané jedno percento. V tom prípade už ide o trestný čin s nepodmienenou sadzbou väzenia. O tom, že napriek liberalizácii ide o veľmi rozšírený prečin, svedčí niekoľko stoviek Čechov, ktorí sú za držanie či pestovanie marihuany vo väzniciach. Niekedy ide o členov pestovateľských mafií, často s vietnamskými koreňmi, ktorí v Česku rozbehli marihuanový biznis skutočne vo veľkom. Veľakrát sa však za hranicami zákona ocitnú rôzni malopestovatelia, ktorí končia za mrežami len pre -pestovanie konopy pre partičku kamarátov.

Resumé:

– Dospelí od 18 rokov by si mohli legálne zaobstarať a skonzumovať až 50 gramov  

  marihuany.

– Cieľom návrhu je podriadiť výrobu a obchod s konope verejnej kontrole.

– Do troch dávok je maximálny trest jeden rok väzenia namiesto troch, pri troch až desiatich

  dávkach sa horná sadzba zníži z piatich na dva roky. 

7. Zavedenie diskusie o eutanázii a prípadné následné referendum

Zaviesť diskusiu o povolení eutanázie pre nevyliečiteľne chorých, podobne ako je to v Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku a Kanade. Belgický zákon legalizujúci eutanáziu pre dospelých a „emancipovaných maloletých“ (sú to maloletí, ktorí žalobou na súde dosiahnu, že o nich nebudú rozhodovať rodičia, teda sú považovaní za dospelých pred dosiahnutím veku dospelosti – 18 rokov a sú „právne oddelení od rodičov“ – pozn. prekl.) bol prijatý 28. mája 2002.

Zákon musí špecifikovať, že tí, čo sa usilujú o eutanáziu, musia byť v okamihu, keď žiadajú o ukončenie svojho života, pri vedomí a právne zodpovední a musia byť v stave trvalého a neznesiteľného fyzického alebo psychického utrpenia, ktoré sa nedá zmierniť. Žiadosť musí byť dobrovoľná. Lekár musí informovať pacienta o jeho zdravotnej situácii a možných terapeutických postupoch, vrátane paliatívnej starostlivosti. Lekár musí mať s pacientom niekoľko rozhovorov „rozložených v náležitej časovej perióde“, pri ktorých „dospeje k presvedčeniu, že neexistuje rozumná alternatíva k pacientovej situácii“. Musí tiež „konzultovať s ďalším lekárom ohľadom vážneho a neliečiteľného charakteru ochorenia“.

Po vykonaní eutanázie má lekár predložiť prípad na posúdenie celoštátnej kontrole a posudkovej komisii. Komisia určí, či bola „eutanázia vykonaná v súlade s podmienkami a procedúrami stanovenými v zákone“. V prípade nezrovnalostí môže komisia požiadať lekára o dodatočné informácie a zaslať prípad právnym autoritám. Zákon by mal  stanoviť, že komisia má každé dva roky vypracovať správu pre zákonodarný zbor. 

Choroby, na základe ktorých by mohla byť vykonaná eutanázia sú: ťažko poškodzujúci typ rakoviny, stavy polypatológií, ktoré sú symptómami staroby, ako je zhoršenie zraku a sluchu; choroby nervového systému, obehového systému, poruchy psychiky a správania  a choroby spojené s dýchaním. Taktiež ide o stavy pacientov trpiacich demenciou, ktorí nie sú fyzicky chorí, ale vykazujú známky vysokého veku, ako aj na tých, ktorí majú psychické problémy.

Resumé: Na základe týchto skúseností vyvolať diskusiu a následne referendum o eutanázii.

V prípade kladného výsledku by sa zákon do praxe  mal realizovať automaticky.

8. Reforma zdravotného poistenia

Povinne verejne zdravotne poistená osoba je každá osoba, ktorá:

1. Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a súčasne nie je účastníkom v inom štáte z dôvodu zamestnania, podnikania alebo dlhodobého pobytu (nad 6 mesiacov)
2. Nemá trvalý pobyt na území SR a súčasne je:
   1. zamestnaná alebo podniká na území SR

• azylant

1. zahraničný študent

• cudzinec, zadržaný alebo uväznený na území SR

1. nezaopatrený rodinný príslušník poistenca, ktorý sa narodil v inom členskom štáte EÚ
2. maloletý cudzinec bez zákonného zástupcu, ktorému súd určil umiestnenie do zariadenia, v ktorom sa mu poskytuje starostlivosť

Dobrovoľne verejne zdravotne poistená osoba je osoba dobrovoľne nezamestnaná, čiže osoba, ktorá po skončení pracovného pomeru alebo podnikateľskej činnosti sa neprihlási na úrade práce. Taká osoba je povinná si platiť zdravotné odvody.

Poistenie zdravotnej starostlivosti

Poistenie zdravotnej starostlivosti zabezpečuje v prípade ochorenia, úrazu alebo tehotenstva krytie liečebných nákladov. Poistenie zdravotnej starostlivosti môže zahŕňať tieto varianty a formy:

• poistenie (častejších) preventívnych prehliadok
• poistenie nákladov na zdravotnícke pomôcky – okuliare, zubné protézy, ortézy a podobne
• nadštandardná starostlivosť pri hospitalizácii – samostatná nemocničná izba s vyšším komfortom
• zmluvné zdravotné poistenie pre cudzincov, ktorí nemôžu byť poistení v systéme verejného zdravotného poistenia
• poistenie nákladov na stomatologickú starostlivosť
• poistenie liečebných nákladov v zahraničí
• asistenčné služby pri dohadovaní termínov ošetrení alebo preventívnych prehliadok v zdravotníckych zariadeniach

Resumé: Z dôvodu povinného odvádzania peňazí na zdravotné poistenie je dôležité, aby štátna poisťovňa vykonávala služby na vysokej profesionálnej úrovni a štát by mal prispieť najmä na kúpeľnú liečbu, vzácnych ochorení a marketing poskytovaných služieb.  Zároveň by sa malo dbať na:

– obmedzenie vytvárania zisku pre zdravotné poisťovne na minimum – zákonom

– dotovanie VZP, aby mohla poskytovať maximálnu komplexnú zdravotnú službu  a tým

  získanie čo najväčšieho počtu klientov

– zvýšenie marketingovej činnosti v prospech VZP a následne vytvorenia jednej ZP.

9. Ročné expozé euro poslancov v domácom parlamente

Poslanci EP sú volení zástupcovia ľudí v EÚ; zastupujú ich záujmy a záujmy svojich miest alebo regiónov v Európe. Počúvajú ľudí s miestnymi a národnými záujmami, záujmové skupiny a podniky. Sú to zákonodarcovia EÚ, ale môžu tiež klásť otázky Komisii a Rade ministrov. Poslanci EP zohrávajú dôležitú úlohu pri významných otázkach dneška, ako sú zmena klímy, migrácia, ľudské práva vo svete a spôsob, akým regulujeme svoje finančné trhy.

Denné pracovné zaťaženie poslancov EP je rozdelené medzi prácu pre ich voličov v domovskej krajine, prácu vo výboroch, diskusie v politických skupinách, ako aj diskusie a hlasovanie v pléne. Poslanci EP sa zúčastňujú na schôdzach svojich výborov a politických skupín, ako aj na mnohých ďalších. Môžu byť takisto súčasťou delegácie pre vzťahy s krajinami mimo EÚ, čo si môže vyžadovať príležitostné cestovanie mimo EÚ.

Hrubý mesačný plat poslancov EP v súlade s jednotným štatútom predstavuje €9.808,67 (od 01/07/2022). Tento plat sa vypláca z rozpočtu Parlamentu, podlieha dani EÚ a znižuje sa o príspevok na poistenie.

Čistý mesačný plat po odčítaní týchto položiek predstavuje €7.646,00. Navyše, tento plat podlieha v mnohých členských štátoch aj dodatočnej štátnej dani. Konečná výška platu konkrétneho poslanca v čistom tak závisí od daňového systému členského štátu, za ktorý je poslanec zvolený.

Poslanci EP majú nárok na starobný dôchodok po dovŕšení 63 rokov života. Tento dôchodok predstavuje 3,5 % platu za každý celý rok v úlohe poslanca, ale úhrnom najviac 70 % platu. Náklady na tieto dôchodky sú hradené z rozpočtu Európskej únie.

Poslanci EP si môžu vybrať svojich vlastných zamestnancov v rámci rozpočtu stanoveného Parlamentom. V roku 2022 je maximálna mesačná suma, ktorá je k dispozícii na všetky náklady spojené s náborom osobných asistentov, €26.734 na poslanca EP (od 01/01/2022). Žiadna časť z tejto sumy sa nevypláca priamo samotnému poslancovi EP.

Poslanci si môžu vybrať rôzne typy asistentov:

Akreditovaní asistenti, ktorí pôsobia v Bruseli (alebo Luxemburgu/Štrasburgu), patria v súlade s podmienkami zamestnávania dočasných zamestnancov EÚ pod priamu správu administratívy Parlamentu. Poslanci môžu zamestnať maximálne troch akreditovaných asistentov (za určitých podmienok štyroch). Na zamestnávanie akreditovaných asistentov sa musí použiť minimálne štvrtina celkového rozpočtu.

Poslanci EP môžu takisto zamestnávať „miestnych“ asistentov so sídlom v ich členských štátoch. Administratívne ich spravujú kvalifikované osoby poverené výkonom platieb, aby zabezpečili riadne plnenie daňových požiadaviek a požiadaviek v oblasti sociálneho zabezpečenia. Na týchto miestnych asistentov sa môže použiť maximálne 75 % celkového rozpočtu.

Resumé: Činnosť euro poslancov nie je monitorovaná podrobnejšie v domácich podmienkach. Z toho dôvodu by sa mali raz ročne, napr. koncom roka zodpovedať v domácom parlamente o svojej celoročnej činnosti za účasti poslancov, novinárov a verejnosti prostredníctvom televízie. Svoju činnosť by mohli predstaviť cca 20-30 min. expozé a následné cca 30 min. na otázky novinárov a poslancov. Za uvedený plat i príplatky na poradcov, by bolo vrcholne vhodné aby urobili raz do roka oficiálny ročný odpočet svojej činnosti pre voličov vo svojej krajine. 

11. Zaviesť paušálnu daň z príjmov FO

Táto daň bola vo forme dani z príjmu a platná bola od roku 1999 do roku 2003. Jej princípom bolo minimalizovať administratívu viažucu sa k vedeniu účtovníctva a namiesto toho si mohol uplatniť daňovník paušálnu daň z príjmov bez náročnej administratívy. Ako príjmy eviduje v elektronickej pokladni, resp. príjmy na podnikateľskom účte. Výdaje sa neevidujú. Daň sa platí podľa uplynulého roku a to ročne (31.1.), polročné (30.6.), alebo mesačne (k posl.dňu v mes.) pre súčasné zdaňovacie obdobie. To znamená, že ak si niekto prvý krát úplatní paušálnu daň, tak zaplatí daň za minulý rok a hneď vybranú čiastku za príslušný rok.

Od roku 2004 nahradil túto daň systém platenia dane z príjmu na základe uplatnenia paušálnych výdavkov. Od výšky príjmov mohli odpočítať paušálne výdavky bez ich dokladovania a preukazovania vo výške určitého percenta z príjmov a z rozdielu sa následne zaplatila daň z príjmu. Aj v tomto prípade sa táto daň vzťahovala len na fyzické osoby – podnikateľov a niektoré fyzické osoby – nepodnikateľov, nie však platcovia DPH a právnické osoby. Pre uvedené osoby by platila progresívna daň.

Paušálna daň by mohla viazať aj odvody do SP a ZP s následnými sadzbami:

Výška paušálnej dane, vč. soc. a zdrav. odvodov

Ročný výnos do   50 000.-€                                          5%

čiastka výnosu nad 50 001 – 100 000.-€                        3%

Príklad: Podnikateľ zarobil za minulý rok 80 000.-€, tak mu vzniká daňová povinnosť 5% do 50 000.-€ tj. daň 2 500.-€ a 3% zo sumy 30 000.-€ daň 900.-€, čiže daňovo-odvodová povinnosť za príslušný rok 3 400.-€ (2 500 + 900).

Pozn. Nad 100 000.-€ sa podnikateľ stáva platcom DPH.

Resumé: Lepší výber daní a poistného a to v predstihu, menšie nároky na kontrolu, menšia administratíva u podnikateľov ako SZČO, nakoľko by stačilo oficiálne evidovať „zdaniteľné príjmy“, pričom by sa mohlo ako bonus ponúknu ako odpočítateľná položka 2% daru pre neziskové organizácie. To by významnejšie pomohlo tomuto odvetviu. 

12. Ustanoviť Ministerstvo pre strategický rozvoj a trvalú

      udržateľnosť

Ministerstvo by malo riešiť otázky:

– plánovanie výstavby strategických objektov štátu a ich obnovu, predaj, resp. kúpu,

– zabezpečovanie a plánovanie strategických financií,

– vytváranie regulovaných strategických cien,

– plánovanie a zavádzanie strategických informatizácií, robotizácie a elektronizácie.

Odôvodnenie: Rozvoj štátneho majetku je nutné mať pod kontrolou, príslušné aktíva vopred plánovať so strednodobým a dlhodobým výhľadom, taktiež ich rekonštrukciu, renováciu a likvidáciu. Konkrétne napr. štátne nemocnice, verejné budovy, cesty, železničné trate, energetické prepojenia, strategický výskum a regulované ceny ap. Personálne obsadenie by bolo zo súčasného ministerstva investícií a 1-2 pracovníkmi príslušných rezortných ministerstiev. Tento krok nepredpokladá zvýšenie počtu pracovníkov v štátnej sfére. 

13. Ustanoviť Ministerstvo pre eurofondy, ako samostatné

      ministerstvo

Jeho úlohou bude zabezpečovať nasledovné činnosti:

– zabezpečovanie eurofondov,

– vytváranie, realizácia a kontrola výziev,

– posudzovanie a riadenie projektov,

– spolupráca s EÚ,

– platby do EÚ,

– štatistika a záverečné správy pre EU.

Odôvodnenie: Eurofondy sú zložitá agenda a je nutné sa plne a profesionálne venovať danej problematike, neprepájať s inými činnosťami i keď môžu mať vzájomné prepojenie. Personálne obsadenie zo súčasného ministerstva investícií, eurofondov a IT. Tento krok nepredpokladá zvýšenie počtu pracovníkov v štátnej sfére.

14. Digitalizácia všetkých volieb

Digitalizáciou volieb sa vytvorí percentuálne zvýšenie účasti na voľbách cca o 10-15%. Taktiež volič bude môcť voliť z hociktorého miesta na svete ak bude mať mobilný telefón a internet. Odpadne zasielanie hlasov poštou a taktiež voličské preukazy.

Zároveň sa zachová súčasný spôsob hlasovania až do odvolania, keď počet klasických voličov klesne cca pod 10%. Zároveň sa predpokladá zníženie dĺžky volieb na 12 hodín  tj od 8,00 – 20,00 v určený deň. Pričom sa predpokladá aj úspora tlačených formulárov a papierov, miezd pracovníkov zabezpečujúcich voľby.

Resumé: Digitalizáciou volieb by sa zvýšila účasť aj o nevoličov, nakoľko nie je potrebná osobná účasť vo volebnom priestore. Predpokladaný nárast by mohol byť o 10 – 20%, podľa typu volieb. Vysoká účasť by bola v prezidentských voľbách v druhom kole. 

15. Audit efektívnosti podriadených organizácií rezortov

Takmer každý rezort disponuje podriadenými organizáciami s tendenciou vytvárania stále nových podľa situácie a daných potrieb. Pritom staré nezanikajú, resp. vo väčšine sa udržiavajú pri živote. Napr. množstvo podriadených inštitúcií má Ministerstvo školstva, vedy a športu SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstve hospodárstva SR a aj Ministerstve dopravy, PaT SR ap., kde všade sa nájde priestor na racionalizáciu.

Resumé: Audit efektívnosti podriadených organizácií by mal prebiehať po konzultáciách medzi odborníkmi a výsledkom by malo byť politické rozhodnutie o ponechaní súčasného stavu, zlúčením dvoch, alebo viacerých malých organizácií, prípadne aj zrušenie, ak to odborná organizácia odôvodní. Týmto postupom sa predpokladá úspora 10% pracovníkov a celkové náklady na administratívu štátnej sfére.

16. Uvažovať o neutralite SR po ukončení vojny na Ukrajine

Ukončenie vojny na Ukrajine prinesie nové geopolitické rozdelenie svete minimálne na 10 rokov po skončení vojny. Do úvahy prichádza „neutralita“ ako fakt, ktorá bude možno vyplývať aj zo záverov pre ukončenie vojny. SR by tým nič nestratila, ba ušetrila by náklady na armádu, výcvik a zbrojenie, čo v súčasnosti predstavuje asi 1,3% HDP. Taktiež by sa ukončili spory, že kam patríme a smerujeme, či na západ, alebo východ. V tejto situácii by bola dosť pravdepodobná garancia neutrality všetkými veľmocami. Naše členstvo by v EU zostalo nenarušené a nemenné.

V politológii terminológii neutralita by znamenala zaručené postavenie nášho štátu a ako aj neúčasť na vojnovom konflikte,  neúčasť vo vojenských blokoch, konkrétne v NATO, prípadne iných medzinárodných zoskupeniach.

V teoretickej rovine neutralita vo vojne znamená suverénny štát, ktorý sa deklaruje neutrálny voči vojnovým stranám. Povinnosti a práva neutrálneho štátu sú definované v Haagskej konvencie z roku 1907. Neutralizmus alebo „neutrálna politika“ je zahraničná politika, v rámci ktorej štát zostáva nestranný v budúcich vojnových konfliktoch. Suverénny štát si môže   rezervovať právo na to, aby sa stal vojenskou stranou, ak je napadnutý inou stranou, ktorá porušila jeho vojenskú neutralitu.

Resumé: Neutralita by mohla upokojiť aj vášne a rozdiely medzi pravicou a ľavicou a priniesť viac sympatizantov i voličov do strany.